V roku 1911 bola v Kežmarku založená prvá štátna ľudová škola, ktorá dňom 1.9.1911 mala 10 vyučujúcich a 550 žiakov. Otvorili sa slovenské a nemecké triedy. Prvým ustanoveným správcom školy bol Emil Vojtěch.

Od roku 1920 sa stáva škola meštianskou školou. Mesto podporovalo chudobných žiakov. V školskom roku 1927-28 rozhodnutím župného úradu v Liptovskom Mikuláši prechádza ďalšie udržiavanie školskej budovy zo strany štátu na mesto.

V roku 1928-29 do školskej budovy bola presťahovaná slovenská učňovská škola a tiež aj knižnica osvetového zboru.

Nasledujúce roky prebiehali v duchu čsl.vzájomnosti a národnej znášanlivosti. Chudoba žiactva je veľká i nezamestnanosť rodičov, ktorí nemohli mnohokrát ani tie najpotrebnejšie veci žiactvu zaobstarať. V roku 1933-34 boli v školstve zavedené jednotné tvary písmen a jednotná literatúra.

Rok 1934-35 bol jeden z najťažších rokov od založenia republiky. Nedemokratické režimy v okolitých štátoch zvádzali aj časť nášho obyvateľstva, aby sa odchýlila od demokratických zásad republikánskych. Tieň vojny padal aj na náš štát.

V školských rokoch 1939-45 sa v škole učilo za sťažených podmienok. Druhá svetová vojna zasiahla aj našu vlasť. V januári 1945 sa priblížil front do okolia Kežmarku.

26.januára 1945 Nemci ustúpili, pričom mestu spôsobili veľké škody.

Dňa 27. januára mesto oslobodili čs. a sov. vojaci.  Školu obsadili vojaci II. brigády.

Obrovský obrat v školstve nastáva od r. 1948.  Bol odhlasovaný Jednotný školský zákon, ktorým sa podarilo zjednotiť naše školstvo. Jednotná škola prináša všeobecné zvýšenie kultúrnej úrovne a vzdelania. To znamená veľký pokrok v celom našom národnom vývoji. Niet už viac pochybnosti, že aký je stupeň výchovy národa, také sú jeho možnosti pre ďalší vývoj.

Zo spomienok učiteľov

Začiatkom päťdesiatych rokov sa učitelia tunajšej školy zúčastňovali na veľkom spoločenskom dianí – socializácii dediny. Na škole sa vytvárali „pionierske úderky“, ktoré viedli učitelia 1. – 5. ročníkov. Učitelia 6. – 8. roč. založili spevácky zbor. S programom vystupovali pri rôznych jubileách a výročných udalostiach. V období zakladania JRD chodili do dedín „ kultúrne úderky“. Viedli ich p. uč. Krupková, Kupčová, Potaš, Antol, Pavlenka a ďalší. Učitelia tunajšej školy sa zapájali do činnosti v rôznych spoločenských organizáciách či už ako dobrovoľní požiarnici, darcovia krvi. Zbierali sa žiakmi liečivé rastliny, organizovali súťaže o najlepšie futbalové družstvo v okrese Kežmarok.

Po odchode p. riad. Chmelára sa stáva riaditeľom školy Oskár Kruták, po ňom Ladislav Arendarčík. Po jeho odchode do Prahy preberá vedenie Michal Jabrocký. Na škole vládol čulý pracovný ruch. Učitelia pracujú pod jeho vedením až do septembra r. 1970, nakoľko odvtedy je p. Jabrocký poverený dôležitou funkciou vedúceho odboru školstva na ONV v Poprade. Po jeho odchode krátko pôsobil na škole ďalší riaditeľ Emil Kraus.

Prvou ženou, ktorá bola poverená vedením školy od apríla 1971 bola Eva Jalčová.

V súčastnosti je vedením školy poverený p. Jozef Forberger, ktorý v tejto funkcii pôsobí od 16. februára 1990.